Ahojte! Dnešný článok venujem hlavne spisovateľom a ich postavám. Keďže som už prečítala hory kníh, povšimla som si že skoro vždy sa hlavná postava podobá na spisovateľa, alebo sa dostáva do situácií, do ktorých sa neskôr dostáva (alebo dostal). Takže dnes si rozoberieme tri situácie, ako môže autor prispôsobovať a vytvárať postavu!
1. Zoberme si napríklad takého Jacka Londona. Ak ste už čítali alebo počuli o knihe Martin Eden, tam sa to krásne ukazuje. Hlavný hrdina, Martin, spácha na konci samovraždu. A čo sa stane s Jackom Londonom? Samozrejme, aj on spácha samovraždu. Aj Martin žil z úst do úst ako Jack. Aj on mal problémy s alkoholom. Aj on po čase písal do novín. Nuž, tu máte krásny obraz. Je to aj akýsi odkaz autora, ktorý danú vec plánuje (bohužiaľ, aj samovraždu) aby upozornil svoje okolie, Akoby chcel, aby všetci vykrikovali: Aha! Tak toto má na pláne!
2. Potom je tu aj druhá situácia. Autor nezobrazuje v knihe žiadne odkazy. Iba (Niekedy aj nevedomky) postavu prispôsobuje sebe. Páči sa jej to čo autorovi, robí v daných situáciach to čo by urobil aj on a podobá sa autorovi.
3. A nakoniec tá situácia, ktorá sa mi páči najviac. Je to vtedy keď sa autor prispôsobí postave a nie naopak. Berie ju ako živú bytosť, ktorá nemusí mať rovnaké záujmy a myšlienky ako autor. Nemusia sa jej páčiť tie veci ako autorovi. To je vtedy, ak sa spisovateľ vžije do postavy. Akoby rozmýšľal iným mozgom. Nerozmýšľa, čo by urobil v danej situácii on, ale čo by urobila postava. Myslím si, že toto je najkrajšia situácia z týchto troch!
Dúfam, že sa vám článok páčil a ak máte aj nejakú štvrtú situáciu, hneď mi ju napíšte do komentárov, nech sa aj ja poučím!
1. Zoberme si napríklad takého Jacka Londona. Ak ste už čítali alebo počuli o knihe Martin Eden, tam sa to krásne ukazuje. Hlavný hrdina, Martin, spácha na konci samovraždu. A čo sa stane s Jackom Londonom? Samozrejme, aj on spácha samovraždu. Aj Martin žil z úst do úst ako Jack. Aj on mal problémy s alkoholom. Aj on po čase písal do novín. Nuž, tu máte krásny obraz. Je to aj akýsi odkaz autora, ktorý danú vec plánuje (bohužiaľ, aj samovraždu) aby upozornil svoje okolie, Akoby chcel, aby všetci vykrikovali: Aha! Tak toto má na pláne!
2. Potom je tu aj druhá situácia. Autor nezobrazuje v knihe žiadne odkazy. Iba (Niekedy aj nevedomky) postavu prispôsobuje sebe. Páči sa jej to čo autorovi, robí v daných situáciach to čo by urobil aj on a podobá sa autorovi.
3. A nakoniec tá situácia, ktorá sa mi páči najviac. Je to vtedy keď sa autor prispôsobí postave a nie naopak. Berie ju ako živú bytosť, ktorá nemusí mať rovnaké záujmy a myšlienky ako autor. Nemusia sa jej páčiť tie veci ako autorovi. To je vtedy, ak sa spisovateľ vžije do postavy. Akoby rozmýšľal iným mozgom. Nerozmýšľa, čo by urobil v danej situácii on, ale čo by urobila postava. Myslím si, že toto je najkrajšia situácia z týchto troch!
Dúfam, že sa vám článok páčil a ak máte aj nejakú štvrtú situáciu, hneď mi ju napíšte do komentárov, nech sa aj ja poučím!
Komentáre
Zverejnenie komentára